200 kilometrov, východ slnka aj neplánované kilometre

Tím vyrazil z Košíc 28. augusta o tretej ráno, v zložení Belo, Rišo, Rado, Viki a Miška, a zamierili smerom na Hriňovú, odkiaľ sa mala začať prvá časť cesty.

Presne o šiestej ráno, za krásneho východu slnka, vyrazili z autobusovej zastávky v Blate Belo a Richard Pouš, slovenský geograf, dlhoročný vytrvalostný športovec a člen redakčného tímu Vetroplach magazínu, ktorý sa rozhodol Bela sprevádzať počas celej trasy z Blata do Kaluže. Ukázalo sa, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí celej cesty. Chlapci počas prvého dňa postupne zdolávali všetky prevýšenia a kilometre, ktoré ich čakali. Niekoľko ich pribudlo aj úplne neplánovane. Podarilo sa im totiž zísť z plánovanej trasy a nabehnúť si pár kilometrov navyše.

Možno aj táto malá navigačná odbočka dokonale vystihla myšlienku celého projektu.

Niekedy si myslíme, že sme za sebou nechali jedno ťažké obdobie. Vydýchneme si, že už bude lepšie. A potom príde situácia, ktorú sme vôbec nečakali. Ktorá nás znovu prinúti zastaviť, otočiť sa a hľadať správny smer. Práve vtedy je skvelé mať pri sebe ľudí, ktorí dávajú pozor. Ľudí, ktorí vidia, keď schádzame z cesty. Ktorí nás nenechajú ísť nesprávnym smerom len preto, že už sme unavení.

V Jablonove prišla prvá väčšia kríza. Únava sa začala naplno ozývať, no Belo sa rozhodol pokračovať. Cieľom prvého dňa bolo dostať sa do Košíc a zdolať prvých 200 kilometrov. Počas celej trasy mali cyklisti podporu zvyšku tímu. Ten ich čakal na vopred dohodnutých miestach s občerstvením a predovšetkým s morálnou podporou.

Do Košíc dorazili tesne po zotmení. Vyčerpaní, no s pocitom obrovského zadosťučinenia. Prvých 200 kilometrov bolo za nimi.

Nasledujúce ráno, 29. augusta sa tím opäť stretol na parkovisku čerpacej stanice, tentoraz v ešte väčšom zložení.

Na bicykle sadli Belo, Rišo a Viktor, neskôr sa k nim pridali aj Feňo a Šeťo. V sprievodných vozidlách boli Viki, Robo, Miška a Majka a nechýbali ani najmladší fanúšikovia Riško s Ninkou, ktorí cestu sledovali spolu s ostatnými.

Druhý deň bol z pohľadu prevýšení výrazne menej náročný. To sa prejavovalo aj na nálade v pelotóne. Posledné kilometre sa niesli v uvoľnenej atmosfére a namiesto otázky, či sa podarí dôjsť do cieľa, už zostávalo iba kedy presne tam dorazia. Počas cesty cyklisti stihli navštíviť aj folklórne slávnosti vo Vranove nad Topľou. O trochu viac trpezlivosti si vyžiadal GPS tracker, ktorý sa rozhodol, že aj on chce byť súčasťou príbehu. Krátko po pol piatej popoludní však bolo rozhodnuté.

Kaluža

Na posádku tam čakal nadšený fanklub, transparent a dokonca aj víťazné poháre. Po dvoch náročných dňoch tak prišiel moment, ktorý si všetci mohli naplno užiť - spoločná večera na neďalekej kolibe a cesta domov.

Nie je dôležité ísť podľa plánu. Dôležité je dostať sa do cieľa

Belova cesta bola od začiatku symbolom cesty, ktorou prechádzajú rodiny žijúce so zdravotným znevýhodnením. Nie všetko sa dá naplánovať. Nie všetky prekážky dokážeme odstrániť. A niekedy musíme svoju cestu upraviť, aj keď sme si pôvodne predstavovali úplne inú.

Belo musel vplyvom viacerých okolností prehodnotiť svoju cestu. Cieľ ostal zachovaný, ale niektoré kroky k jeho dosiahnutiu bolo potrebné pozmeniť. Rovnako to majú aj rodiny, v ktorých žije člen so zdravotným znevýhodnením. Niekedy sa skrátka veci udejú inak a je potrebné to akceptovať a vytvoriť plán B," hovorí Michaela Vlasáková, zakladateľka projektu Z BLATA DO KALUŽE.

Počas dvoch dní bolo pritom vidieť aj inú, veľmi dôležitú súčasť života rodín so zdravotným znevýhodnením. Pomoc. Belo nešiel sám. Mal okolo seba ľudí, ktorí sledovali jeho stav, čakali na dohodnutých miestach, dopĺňali mu energiu a boli pripravení zasiahnuť, keď to bude potrebné.

Bolo náročné sledovať jeho vyčerpanie. Napriek veľkej túžbe chrániť ho a odhovárať od posledných kilometrov sme rešpektovali jeho rozhodnutie pokračovať. Dôverovali sme mu, že ako ultra bežec pozná svoje telo, hlavu aj limity. Poskytli sme mu všetko, čo potreboval, aby mohol pokračovať," dodáva Michaela Vlasáková.

A práve v tom je ďalší dôležitý odkaz celej cesty. Existuje totiž tenká hranica medzi pomocou a vnucovaním pomoci.

Cesta nekončí v Kaluži

Cieľom projektu Z BLATA DO KALUŽE však nikdy nebolo iba prejsť na bicykli z jedného miesta na druhé.

Belova cesta mala predovšetkým pomôcť dostať do povedomia myšlienku, že ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny potrebujú možnosť byť súčasťou bežného života, nie o finančnej pomoci. Preto sa po skončení veľkého dobrodružstva začína ďalšia etapa projektu.

Tím chce oslovovať firmy, jednotlivcov, organizácie a ďalších ľudí otvorených inklúzii, ktorí sú ochotní poskytnúť svoj čas, priestor alebo služby ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Nemusí pritom ísť o peniaze. Môže ísť o voľný vstup do fitnescentra, pokojnejšie hodiny v prevádzke, tvorivú aktivitu, spoločnosť na výlete, pri športe, kultúrny zážitok alebo jednoducho čas strávený spolu.

Pre niekoho možno drobnosť. Pre človeka, ktorý často naráža na bariéry a obmedzenia, však môže ísť o možnosť zažiť niečo, čo by inak zostalo mimo jeho dosahu.

Z BLATA DO KALUŽE chce vytvárať priestor, v ktorom pomoc nebude znamenať ľútosť, ale prirodzenú súčasť spoločnosti.

Ďakujeme všetkým, ktorí počas Belovej cesty prišli, povzbudili tím, sledovali jeho cestu, zdieľali príspevky alebo akýmkoľvek spôsobom vyjadrili podporu. Veľké dobrodružstvo sa síce skončilo v Kaluži, príbeh Z BLATA DO KALUŽE sa však práve začína.